حَدَّثَنَا سُلَيْمَانُ بْنُ حَرْبٍ، حَدَّثَنَا حَمَّادُ بْنُ زَيْدٍ، عَنْ عَاصِمِ بْنِ بَهْدَلَةَ، عَنْ أَبِي رَزِينٍ، عَنِ ابْنِ أُمِّ مَكْتُومٍ، أَنَّهُ سَأَلَ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم فَقَالَ يَا رَسُولَ اللَّهِ إِنِّي رَجُلٌ ضَرِيرُ الْبَصَرِ شَاسِعُ الدَّارِ وَلِي قَائِدٌ لاَ يُلاَئِمُنِي فَهَلْ لِي رُخْصَةٌ أَنْ أُصَلِّيَ فِي بَيْتِي قَالَ " هَلْ تَسْمَعُ النِّدَاءَ " . قَالَ نَعَمْ . قَالَ " لاَ أَجِدُ لَكَ رُخْصَةً " .
Ibn Ummu Maktum (roziyallohu anhu)dan rivoyat qilinadiki, u Paygʻambar ﷺdan soʻrab: «Ey Rasululloh, men koʻzi ojiz bir kishiman, uyim (masjiddan) uzoqda va menga (boshlab boradigan) bir yetakchim bor, lekin u menga mos kelmaydi. Uyimda namoz oʻqishimga ruxsat bormi?» dedi. U zot: «Sen azonni eshitasanmi?» dedilar. U: «Ha», dedi. U zot: «Men senga ruxsat topmayapman», dedilar.