حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ يُوسُفَ، أَخْبَرَنَا مَالِكٌ، عَنْ نَافِعٍ، عَنِ ابْنِ عُمَرَ، عَنْ حَفْصَةَ ـ رضى الله عنهم ـ أَنَّهَا قَالَتْ يَا رَسُولَ اللَّهِ، مَا شَأْنُ النَّاسِ حَلُّوا بِعُمْرَةٍ وَلَمْ تَحْلِلْ أَنْتَ مِنْ عُمْرَتِكَ قَالَ " إِنِّي لَبَّدْتُ رَأْسِي، وَقَلَّدْتُ هَدْيِي، فَلاَ أَحِلُّ حَتَّى أَنْحَرَ ".
Ibn Umar (roziyallohu anhumo)dan rivoyat qilinadi: Hafsa: «Yo Rasululloh, odamlarga nima boʻldi — ular umra qilgach ehromdan chiqdi, siz esa umrangizdan keyin chiqmadingiz?» — dedi. U zot: «Men sochimni yelimladi va Hadiyimga garland taqdi. Bas, men — (Hadiyimni) soʻyguncha — ehromdan chiqa olmayman», — deb javob berdilar.