حَدَّثَنَا أَبُو الْوَلِيدِ، حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، عَنْ عَمْرٍو، عَنِ ابْنِ أَبِي لَيْلَى، مَا أَخْبَرَنَا أَحَدٌ، أَنَّهُ رَأَى النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم يُصَلِّي الضُّحَى غَيْرَ أُمِّ هَانِئٍ، فَإِنَّهَا ذَكَرَتْ أَنَّهُ يَوْمَ فَتْحِ مَكَّةَ اغْتَسَلَ فِي بَيْتِهَا ثُمَّ صَلَّى ثَمَانِيَ رَكَعَاتٍ، قَالَتْ لَمْ أَرَهُ صَلَّى صَلاَةً أَخَفَّ مِنْهَا غَيْرَ أَنَّهُ يُتِمُّ الرُّكُوعَ وَالسُّجُودَ.
(Ibn Abu Laylo aytdi:) Bizga hech kim, u Paygʻambar ﷺni zuho (chosht) namozini oʻqiyotganini koʻrdim, deb xabar bermadi — Ummu Honiʼdan boshqa. U zikr qildiki, Makka fathi kuni u zot uning uyida gʻusl qilib, soʻng sakkiz rakat (namoz) oʻqidilar. U: «Men u zotning bundan yengilroq namoz oʻqiganini koʻrmadim — faqat u zot rukuʼ va sajdani toʻ liq (mukammal) qilardilar», dedi.