حَدَّثَنَا أَبُو بَكْرِ بْنُ أَبِي شَيْبَةَ، حَدَّثَنَا أَبُو أُسَامَةَ، عَنْ زَائِدَةَ، عَنْ عَاصِمٍ، عَنْ أَبِي رَزِينٍ، عَنِ ابْنِ أُمِّ مَكْتُومٍ، قَالَ قُلْتُ لِلنَّبِيِّ ـ صلى الله عليه وسلم ـ إِنِّي كَبِيرٌ ضَرِيرٌ شَاسِعُ الدَّارِ وَلَيْسَ لِي قَائِدٌ يُلاَوِمُنِي فَهَلْ تَجِدُ لِي مِنْ رُخْصَةٍ قَالَ " هَلْ تَسْمَعُ النِّدَاءَ " . قُلْتُ نَعَمْ . قَالَ " مَا أَجِدُ لَكَ رُخْصَةً " .
Ibn Ummu Maktum (roziyallohu anhu)dan rivoyat qilinadi: Men Paygʻambar ﷺga: «Men keksa, koʻzi ojiz odamman, uyim uzoqda, meni yetaklab keladigan yoʻlboshlovchim ham yoʻq. Menga (jamoatga hozir boʻlmaslikka) biror ruxsat topib bera olasizmi?» dedim. U zot: «Sen azon ovozini eshitasanmi?» dedilar. Men: «Ha», dedim. U zot: «Men senga hech qanday ruxsat topa olmayman», dedilar.