أَخْبَرَنَا أَحْمَدُ بْنُ حَرْبٍ، قَالَ حَدَّثَنَا قَاسِمٌ، قَالَ حَدَّثَنَا سُفْيَانُ، عَنْ عَاصِمِ بْنِ كُلَيْبٍ، عَنْ أَبِيهِ، عَنْ وَائِلِ بْنِ حُجْرٍ، قَالَ أَتَيْتُ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم وَلِي جُمَّةٌ قَالَ " ذُبَابٌ " . وَظَنَنْتُ أَنَّهُ يَعْنِينِي فَانْطَلَقْتُ فَأَخَذْتُ مِنْ شَعْرِي فَقَالَ " إِنِّي لَمْ أَعْنِكَ وَهَذَا أَحْسَنُ " .
Voil ibn Hujr (roziyallohu anhu)dan rivoyat qilinadi: Nabiy ﷺning huzurlariga keldim, sochlarim uzun edi. U zot: «Yomon soch», dedilar. Men buni oʻzimni nazarda tutdilar, deb oʻyladim va borib sochimdan oldirdim. Shunda u zot: «Men seni nazarda tutmagandim, bu esa yaxshiroq», dedilar.